hlučný

Tsjechisch

Uitspraak

• IPA: /ɦlʊtʃniː/

Woordafbreking

• hluč·ný

Woordherkomst en -opbouw

• Afgeleid van het zelfstandig naamwoord hluk met het achtervoegsel -čný

Bijvoeglijk naamwoord

hlučný

1. luid, luidruchtig

Verbuiging

	enkelvoud				meervoud
	mannelijk		vrouwelijk	onzijdig	mannelijk		vrouwelijk	onzijdig
	bezield	onbezield			bezield	onbezield
nominatief	hlučný		hlučná	hlučné	hluční	hlučné		hlučná
genitief	hlučného		hlučné	hlučného	hlučných
datief	hlučnému		hlučné	hlučnému	hlučným
accusatief	hlučného	hlučný	hlučnou	hlučné	hlučné			hlučná
vocatief	hlučný		hlučná	hlučné	hluční	hlučné		hlučná
locatief	hlučném		hlučné	hlučném	hlučných
instrumentalis	hlučným		hlučnou	hlučným	hlučnými

Vervoeging

stellend	hlučný
vergrotend	hlučnější
overtreffend	nejhlučnější

Synoniemen

• hlasitý

Antoniemen

• bezhlučný
• tichý

Afgeleide begrippen

• hlučně (bw.)
• hlučno (bw.)
• hlučnost v

Verwante begrippen

• hlučet

Verwijzingen

• Internetová jazyková příručka - Ústav pro jazyk český AV ČR (Tsjechisch)
• Příruční slovník jazyka českého - Ústav pro jazyk český AV ČR (Tsjechisch)
• Slovník spisovného jazyka českého - Ústav pro jazyk český AV ČR (Tsjechisch)
• Česko-německý slovník Fr. Št. Kotta - Ústav pro jazyk český AV ČR (Tsjechisch)