dráp
Uiterlijk
- dráp
| o (sterk) | enkelvoud | meervoud | ||
|---|---|---|---|---|
| onbepaald | bepaald | onbepaald | bepaald | |
| nominatief | dráp | drǫp | ||
| genitief | dráps | drapa | ||
| datief | drápi | drǫpum | ||
| accusatief | dráp | drǫp | ||
dráp o
- moord, slachting
- executie, terechtstelling
- dooding, slachting
- aanslag, moordaanslag
- (juridisch) moord
- [1]: dráp eða dauði
dráp ok dauði
moord en dood
- [2]: dǿma til dráps
ter dood veroordelen